V dňoch 30. júla až 1. augusta 2004 som sa zúčastnil DX kempu v malej dedinke Praha, neďaleko Lučenca. Nachádza sa približne 16 km západne od Lučenca. Nesie rovnaký názov ako názov hlavného mesta Českej Republiky - Praha, ktorá má asi 85-90 obyvateľov. Nad obcou sa nachádza nevýrazný kopec Lipovec, z ktorého je pri dobrom počasí vynikajúca viditeľnosť na Lučeneckú kotlinu, Ipeľskú pahorkatinu a pohorie Matra.
Po telefonickej dohode s organizátorom akcie Jánom Sivým, som pre neho zašiel do Lučenca. Po príchode na miesto sme sa ubytovali v celkom jednoducho, ale útulne zariadenej izbičke v spodnej časti Obecného úradu. Plot Obecného úradu sme označili nápisom DX – to aby ďalší príchodiaci potrafili. Hneď popoludní sme vyšli autom nad dedinu s úmyslom narýchlo prescanovať éter. Dominovalo množstvo maďarských staníc a samozrejme aj slovenských. Na frekvencii 87.8 MHz sa objavila sporadika – hrala tam tuniská stanica RTT TUNIS, ktorá sa zreteľne identifikovala. Aj na nižšom kmitočte - 87.6 MHz, hrala taktiež arabská stanica, ktorú sa nám však nepodarilo identifikovať
V podvečer sme si už v trojci – Jano Sivý, Roman Finta a ja urobili krátku exkurziu okolia vysielača na Blatnom vrchu nachádzajúceho sa nad Lučencom. Na vrchole tohto kopca sme sa náhodne stretli s Janovým kamarátom – technikom s rádia EXPRES, od ktorého sme dostali fundované odpovede na naše zvedavé otázky týkajúce sa vysielania rádia EXPRES v okolí Lučenca. Večer do Prahy dorazil štvrtý účastník DX-kempu Martin Ďurčák z Michaloviec. Niečo pred polnocou sme sa rozhodli prescanovať televízne pásmo na vrchole kopca nad dedinkou. Medzi zaujímavé úlovky patrilo pár lokálnych televíznych staníc z Maďarska vysielajúce malým výkonom. Tie si do svojho notesu poznamenal Martin.
Zároveň sme sa pokochali pekným výhľadom na nočný Lučenec a široké okolie a hodinu po polnoci sme sa vrátili do Prahy. V sobotu ráno sa naše rady rozrástli o Borisa Bielika a Pavla Pokorného.
Po krátkych rozhovoroch naše kroky zamierili na kopec nad dedinu do nadmorskej výšky približne 530 m/m. Naše celodenné stanovište bolo na rozľahlej lúke otvorenou smerom na juh. Výbavu tvorili rádiopríjímače, dve TV antény COLOR a jedna rozhlasová 7-prvková SUPERSONIC:
V priebehu dopoludnia, kedy každý z prítomných ladil a skúmal éter – či už rozhlasový alebo televízny, stala sa malá nehoda. Niekoľko málo kilogramovú váhu sedemprvkovej antény Supersonic neuniesol plastový stožiar a – zlomil sa.
Anténa sa tak ocitla na zemi. Padali rôzne úsmevné pripomienky – že anténa sa zrejme zrútila pod náporom signálov. Takže popoludní sme ju chytili do rúk a natáčaním tak nahradzovali rotátor. V tejto funkcii sme sa vystriedali všetci.
Do historického autorádia PHILIPS patriace Palovi Pokornému sme dostali 220 rozhlasových FM staníc, ktoré neskôr spracoval Boris Bielik do podrobného bandscanu. V ňom sú uvedené staníce z Chorvátska, Slovinska, Bosny, Rumunska, ďalej niekoľko rakúskych, českých, poľských a štyri stanice až z Nemecka (BAYERN 3, RADIO PSR,...) Večer som s Janom Sivým natrafil na rozhlasovú stanicu na kmitočte 107.5 MHz, ktorá hrala tanečnú diskotékovú hudbu, avšak bez žiadnej identifikácie alebo nejakého slova. Predpokladali sme, že sa jednalo o maďarskú stanicu, pretože na Slovensku takáto stanica nevysiela. Mohlo sa jednať o nejakého piráta, alebo nejakú novú maďarskú stanicu. Na tejto frekvencii podľa prehľadov má vysielať maďarské BARTOK RADIO, čo je obdoba slovenského DEVÍNU. Potom na tejto frekvencii vysielala ešte RADIO ALISCA. Podľa ich internetovej stránke to ale vyzerá na nejaké bežné lokálne maďarské rádio s rozhovormi. Relácia s tanečnou hudbou nie je v programovej štruktúre uvedená. Takže sa nám doteraz nepodarilo zistiť čo to vlastne hralo. Sporadiku sme vylúčili, pretože stanica hrala dlho a nemala žiadne kolísanie respektíve úniky. Počúvali sme ju približne hodinu a nepadlo žiadne slovo alebo ID. V priestoroch obecného úradu v dedine sme túto frekvenciu už nezachytili.
V nedeľu ráno – 1. augusta 2004 sa Boril Bielik a Palo Pokorný zbalili, s tým, že idú ešte cez Štúrovo do Maďarska. Tam mali dohodnuté nejaké stretnutie s maďarským DX-erom. S nimi nasadol do auta aj Roman Finta. Na jeho otázku, že koľko mi je dlžný za piatkový dovoz do Prahy som len pokrčil plecami, že – veru neviem. Ponúkol mi “šmakový” lístok v hodnote 80,- Sk, čo som teda prijal. No čo už..... :-) Kamarátov zdierať veru nechcem.
Po ich odchode som s Janom ešte vybehol na neďaleký kopec, kde sa nachádzal vykrývač. Využil som tak pekný slnečný deň na pokojnú prechádzku. Neskôr som zistiť, že až taká pokojná nebude. Cestou tam som si všimol neuveriteľne rozrytú zem od diviakov. Všade sa totiž nachádzali bukové stromy so žaluďmi, ktoré sú pochúťkou pre túto zver. Prebrodili sme sa vysokou trávou pomedzi húštinu a po pol hodine sme zastali pri päte stožiaru. Celou cestou som sa obzeral, či sa náhodou naše kroky nestretnú s diviačími. Mali sme šťastie – nič. Keď som uvidel prvé domy, bol som kľudnejší.
Po príchode do úradu sme si pobalili všetky veci, Jano pozametal a povytieral podlahu mokrou handrou a nakoniec išiel pre starostu odovzdať mu náš dočasný príbytok. Vyplatil ho – kemp stál 800,- Sk dohromady – (100/noc) a o 14.00 hod. sme sa vydali autom smerom do Lučenca. Praha stále driemala, pôsobila strašne kľudným, ospalým, chvíľami až mŕtvym dojmom.
Cestou do Lučenca ma upútal kaštieľ v Halíči. Stál na vyvýšenom kopci obrastenom stromami a spomedzi jeho vrcholkov vytŕčali vežičky a strecha. Vcelku pekný pohľad. Škoda, mohol som pristaviť auto a odfotiť si to. No, snáď sa mi tam ešte podarí niekedy dostať. V Lučenci som vyložil Jana Sivého, za utratený benzín mi dal 100 Sk a ja som sa vydal na spiatočnú cestu do BB.
Tento DX-kemp by som zhodnotil ako celkom dobrý, pričom – najmä v sobotu som mal veľmi príjemný pocit, že pomocou mojej super antény sa podarilo Palovi dostať do rádia neuveriteľne veľa staníc. Pociťoval som také príjemné uspokojenie a radosť.
Komentáre